 |
|
| || || || || || |
|
|
|
|
|
index |
1 V roku 2002 existovala fáma, že predávajúci mliečnych výrobkov na záhrebských otvorených trhoch budú nútení zakúpiť si, a sami zriadiť chladiarenské zariadenia na trhoviskách. Takáto regulácia by z obchodu vylúčila všetky tradičné dojičky / mliekárky, a sprístupnila by trh len pre veľké mliekárenské farmy a priemysel. Potom tu bola zvesť, že každá mliekárka si bude musieť prenajať chladiace miesto pre svoj predaj za 1000 kún na mesiac (130 Euro). Keďže väčšina dojičiek má dve, alebo tri kravy, zväčša prichádza do mesta raz za týždeň, len veľmi málo z nich, by si mohlo dovoliť takéto navŕšenie ceny. Čo i len oveľa minimálnejšie zvýšenie cien, by bolo pre väčšinu z nich problémom. 50% mliekárok na trhovisku Dolac, ktoré je najlepším v Záhrebe, nezarobí viac ako 3000 kún za mesiac, čo znamená maximálny plat 1500 kún.
Späť na Deklaráciu
2 Uplatnenie nových regulácií na kvalitu čerstvého mlieka a na nezávislý kontrolný systém pre mliečny priemysel sa stalo jednou z podmienok vstupu Chorvátska do Európskej Únie. Ako začalo novo postavené laboratórium (v lete 2002) vykonávať kontrolu mlieka, ukázalo sa, že viac ako 80% chorvátskeho mlieka sa nezhoduje s EU štandardami. Preto bol export chorvátskeho mlieka pozastavený. Nové regulácie cenu mlieka znížili, čo zasiahlo jednotlivých farmárov.
Späť na Deklaráciu
3 Záhrebské dojičky patria väčšinou medzi tých 95% výrobcov chorvátskeho mlieka, ktorí majú viac ako tri kravy (61.91% všetkých výrobcov) alebo od štyroch po deväť kráv (33.37%). Je nutné predpokladať, že reštrukturalizácia mliečneho priemyslu smeruje k rastu počtu kráv chovaných jednotlivými chorvátskymi výrobcami mliečnych výrobkov, až k číslu predpísanému EU štandardami, bude v blízkej budúcnosti viesť k veľkým sociálnym zmenám. Záhrebské dojičky majú v priemere 4 kravy; ich počet však od raných 90tych rokov postupne redukujú
Späť na Deklaráciu
4 Dôvody pre ťažkosti s tradičným trhom na čerstvý syr a smotanu boli v poslednej dekáde komplexne zakúšané: chudoba obyvateľov s rastúcou tendenciou v 90tych rokoch; úradné a pracovné hodiny boli zmenené zo socialistického časového modelu (od 7.00 alebo 8.00 do 14.00 alebo 15.00) na model západných úradných hodín; výstavba veľkých nákupných centier (Metro, Getro, Billa, Mercantone, Konzum) spôsobila badateľné zmeny v nákupných a konzumných návykoch, dovoz zahraničných mliečnych produktov, rozvoj chorvátskeho mliečneho priemyslu a rast nákupov realizovaných kredit kartou...
Späť na Deklaráciu
5 V septembri a októbri 2003 sme robili rozhovor so 448 mliekárkami, pracujúcimi v 6 otvorených trhoviskách v Záhrebe. Prostredníctvom dotazníka zloženého zo 41 položiek sme zhromaždili informácie o ich osobnej, rodinnej a sociálnej situácii. Pripravili sme databázu a štatistiky dostupné komukoľvek, ako zodpovedným inštitúciám, tak jednotlivcom.
Späť na Deklaráciu
6 31. augusta 2002 o 11.00 hod sme rozdávaním čerstvého syru a smotany na trhovisku Dolac, začali iniciatívu s cieľom zabezpečiť prežitie dojičiek, symbolicky tak poukazujúc na hlboké súvislosti medzi záhrebskými mliekárkami a miestnymi obyvateľmi. Tu uvedené rozdávali čerstvý syr a smotanu verejnosti: Katica Bzig z Bregovlje, na trhovisku Dolac pracuje 57 rokov; Marija Spoljar z Donja Bistra, na trhovisku Dolac pracuje 55 rokov; Marica Senicic z Jakovlje, na trhovisku Dolac pracuje 44 rokov; Kristina Leko, umelkyňa a iniciátorka projektu. Mestský festival (The Urban Festival) zorganizoval s týmom pätnástich mladých ľudí event: rozdali sme 160 porcií syru a smotany, viac ako 500 letákov a zozbierali sme 277 podpisov od občanov podporujúcich svoje mliekárky. Do septembra 2003 - v Záhrebe, Dubrovníku, Berlíne a Ljubljane, podpísalo našu Knihu želaní pre 22. storočie (Book of Requests for 22nd Century) 650 ľudí.
Späť na Deklaráciu
|
|
|
|
|
|